Ako narastá dlh neplatiča 

* Pri akej výške dlhu a dokedy najneskôr by sa mal správca v mene ostatných vlastníkov bytov obrátiť so žalobou na súd? 
- Výška dlhu nie je rozhodujúca. Záleží na rozhodnutí veriteľa, kedy je daný stav už neúnosný a môže to spôsobiť ďalšie problémy. Dlžné platby za služby spojené s užívaním bytu predstavujú peňažný dlh. Veriteľovi vzniká právo požadovať od dlžníka popri plnení aj poplatok z omeškania. Neuhradenie platieb za služby spojené s užívaním bytu dostáva nájomcu alebo vlastníka bytu do omeškania. 

* Kedy je v omeškaní? 
- Ak tieto platby nezaplatí do 5 dní po dni ich splatnosti. Poplatok z omeškania určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a jeho výška je 2,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 25 Sk za každý, aj začatý mesiac omeškania, a to až do zaplatenia dlžnej sumy. 

* Môže výška poplatku z omeškania prerásť dlh neplatiča? 
- Môže, najmä ak veriteľ uplatní svoju pohľadávku na súde. Výška poplatkov z omeškania rastie, až kým súd vo veci právoplatne rozhodne a na základe tohto rozhodnutia dlžník neuhradí svoj dlh. 

* Čo ak neplatič dostane len predvolanie na súd a predtým ho správca alebo predseda samosprávy vôbec na dlh neupozornili? 
- Pohľadávka sa stáva splatnou, keď sa o nej dlžník dozvedel. Najprirodzenejším spôsobom toho, ako sa dlžník o pohľadávke dozvie, je doručenie vyúčtovania dlžníkovi. Nie je vylúčený ani prípad, keď sa dlžník o svojom dlhu dozvie, až keď mu doručia platobný rozkaz zo súdu spolu s návrhom na začatie konania. Správcovia bytov nie vždy dokážu v konaní pred súdom preukázať doručenie vyúčtovania dlžníkovi a do omeškania sa tak dlžník dostáva napríklad až spomínaným doručením platobného rozkazu. 

* Aké bývajú trovy, ak sa dlh vymáha na súde a kto ich zaplatí? 
- Trovy súdneho konania závisia od výšky žalovanej sumy, ktorá môže byť od niekoľko sto korún po tisíce až desaťtisíce, závisí aj od dĺžky konania na súde. Každý prípad je iný. Na ich úhradu súd napokon v rozsudku zaviaže toho účastníka konania, ktorý vo veci úspech nemal. 

* Čo všetko sa do trov súdneho konania započíta? 
- Trovy konania pozostávajú v prvom rade z trov za zaplatený súdny poplatok za žalobný návrh, ktorého výška závisí vždy od výšky žalovanej sumy. Presne povedané, je minimálne 5 percent z nej. V prípade, ak žalobcu v konaní zastupuje právny zástupca, treba k trovám pripočítať aj trovy právneho zastúpenia. Ich výška závisí aj od výšky nedoplatku - v našom prípade pohľadávky za služby spojené s užívaním bytu, počet jednotlivých úkonov vo veci, ktorými sú príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žalobného návrhu na súd, účasť na každom pojednávaní a podobne. Ostatné trovy konania, ako je napríklad odmena znalca, sú v takomto type konania skôr výnimkou ako pravidlom, aj keď napokon vždy závisí od okolností prípadu. 

* Kedy sa pristupuje k odpredaju bytu? 
- K odpredaju bytu môže dôjsť teoreticky aj za nízku dlžnú sumu, nemusí ísť len o veľké sumy. To, do akej výšky musia dlžné platby za služby spojené s užívaním bytu narásť, aby si ich veriteľ uplatnil súdnou cestou, už závisí výlučne od rozhodnutia veriteľa. Ten sa prakticky môže súdnou cestou domáhať akéhokoľvek dlhu, nezávisle od toho, či sa jeho výška pohybuje v stovkách, tisícoch alebo desaťtisícoch. 

* Po akom čase sa dlh premlčuje? 
- Premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Chceme však podotknúť, že ak sa celé riešenie nedoplatku na platbách predsa len napokon dostane pred súd a ten žalobe vyhovie, po zohľadnení sociálnej, majetkovej a zárobkovej situácie na strane žalovaného súd môže rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť predmetnú sumu v splátkach, ktorých výšku a podmienky zároveň stanoví. 

(Odpovedal JUDr. Ivan Vanko, advokát Advokátskeho združenia v Košiciach)