Účty za teplo, vodu a odvoz odpadu tvoria po januárovom zdražovaní okolo 75 percent z celkových nákladov na bývanie v bytoch. Ľudia sa to v súčasnosti dozvedajú z nových zálohových predpisov. Ich výšku môžu ovplyvniť viacerí. Prezidentka Združenia Spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku Zdenka Jurčáková tvrdí, že chyba je často vo vlastníkoch bytov, ktorí sú príliš pasívni. 

* Kto ovplyvňuje platby za bývanie v bytoch? 
- Je to regulačný úrad, ktorý stanovuje ceny výrobcom tepla či dodávateľom vody, plynu a elektriny. Potom mestské časti, ktoré určujú poplatky za odvoz odpadu. Ďalej správcovia a napokon aj majitelia bytov. Tí môžu spraviť zrejme najviac. 

* Čo môže vlastník bytu robiť, aby znížil účty za kúrenie a teplú vodu? 
- Vlastníci bytov sa musia predovšetkým dohodnúť. Pre prijatie nejakého opatrenia musí byť za aspoň polovica z nich. Potom musia postupovať systematicky tak, aby sa obmedzili úniky tepla. Nemôžu mať na dome rozbité okná, dvere, pootvárané vchody či rozvody v dezolátnom stave a pritom len nadávať, že platia veľa za teplo. O tom to nie je! 

* Čo teda majú robiť? 
- Predovšetkým treba mať dom vyregulovaný. Aby nedošlo k prekurovaniu v niektorých častiach a nedokurovaniu v iných. To už našťastie väčšina panelákov má. Potom by si mali dať namontovať merače tepla na radiátory. Môžu utesniť okná, zatepliť strechu aj celý dom. Ďalej si môžu dať urobiť aj ekvitermickú reguláciu, teda namontovať zariadenie na teplotný systém v dome. To znižuje napríklad teplotu v noci, a tak zaručuje, že sa nevykuruje viac, ale len na nastavenú teplotu, napríklad 21 °C. Všetko sú to kroky, keď zostáva zachovaná tepelná pohoda, ale účty za teplo sa výrazne znížia. 

* Aký postup je najlepší? 
- Vlastníci bytov sa musia dohodnúť a zaviazať správcu, aby dal vypracovať energetický audit domu. Ten ukáže, kadiaľ teplo uniká najviac. Niektorí si myslia, že zateplia strechu a ušetria polovicu tepla. To sú však veľmi zlé a laické pohľady. Ak je v dome nejaký odborník, môže audit spraviť aj sám. Výsledky dajú ľudom návod, kde začať a ako postupovať. 

* Aké sú potom rozdiely v platbách medzi panelákmi, čo obmedzujú úniky a ostatnými? 
- Keď porovnám v Košiciach zateplený panelák, v ktorom bývam, a okolité, tak rozdiely sú obrovské. Rovnaká rodina, ktorá býva vo vedľajšom bloku, postavenom v rovnakom roku, platí ročne o 10-tisíc korún viac. Vlastníci v tomto paneláku však nerobia nič, len nadávajú na drahé teplo. Namiesto toho by mali zvýšiť platby do fondu opráv a potom z neho zaplatiť okrem nutnej údržby aj nejaké úsporné opatrenia. 

* Situácia najmä v menších mestách však nie je najlepšia. Najmä starší ľudia nemajú peniaze na investície. 
- Ja takúto argumentáciu neprijímam. Veď väčšina z týchto prípadov má už poprepisované byty na svojich synov a dcéry. Ak niekto má nehnuteľnosť, musí sa o ňu starať. Predsa ju nechcem v dezolátnom stave niekomu darovať! Ak dôchodca nemá peniaze, tak nech pomôže ten, na koho je už byt prepísaný. 

* Čo v prípade, keď na obnovu nemajú peniaze ani synovia a dcéry? 
- Ľudia musia tlačiť na spoločenstvo, ktoré byty spravuje. To má už v súčasnosti veľmi dobré možnosti úverovania. Na zateplenie a iné opatrenia sa dá získať výhodný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Na systémové poruchy sa dá z fondu, prostredníctvom žiadosti na ministerstvo výstavby, získať za určitých podmienok dokonca nenávratná dotácia. 

* Každý veriteľ však žiada ručenie. 
- Aj to sa dá vyriešiť. Ľudia nemusia ručiť bytmi, čo by zrejme spôsobilo poriadne hádky v dome. Záruka za úvery sa dá za poplatok (asi 2,5 % z výšky úveru) získať v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke. Výhodné úvery bez záložného práva ďalej ponúkajú spoločenstvám aj stavebné sporiteľne a komerčné banky. 

* Z čoho však budú ľudia úvery splácať? 
- Splácanie môže prebiehať z fondu údržby a opráv, ktorý si vlastníci navýšia a zaručia sa bankám, že ho do splatenia úveru neznížia. Napríklad ľudia budú namiesto 220 korún dávať mesačne do fondu 500 korún. Bežný panelák, ktorý má asi sto bytových jednotiek, tak vytvorí mesačne vo fonde asi 50 000 korún. Potom si môže spoločenstvo zobrať výhodný dvojmiliónový úver na zateplenie a iné opatrenia. Z fondu sa bude splácať úver mesačne 28-tisíc a ešte ostane aj na pravidelnú údržbu. Ľudom tak za 300 korún mesačne, ktoré dajú do fondu navyše, klesnú platby za teplo o polovicu. Potom o pár rokov, keď ľudia úver splatia, môžu si odvody do fondu opäť znížiť. 

* Ako môže okrem ľudí ovplyvniť platby samotný správca bytov? 
- Všetky spomínané opatrenia môže ľudom navrhnúť aj správca. Ten navyše výrazne ovplyvňuje cenu tepla, a to objednaním správneho množstva z teplárne. Vyplýva to z metodiky, ktorá platí od začiatku roka 2003. Podľa nej sú na tom najlepšie byty, pre ktoré správca objedná toľko tepla, koľko spotrebujú. Vtedy platí za jeden gigajoul tak, ako si vopred dohodne. Ukrátené sú však tie byty, kde správca nevedel alebo zle odhadol odobraté množstvo. Ak objednal toľko tepla ako vlani a byty spotrebujú menej, tak zaplatí dodávateľovi tepla fixnú zložku ceny za teplo, ktoré neodoberie. Cena za vykurovanie bytu bude teda vyššia. Ako dopadnú byty, ktoré spotrebujú viac, ako správca objedná, bude závisieť od toho, koľko im bude výrobca účtovať za teplo odobrané navyše. To uvidíme až koncom februára, keď dodávateľ tepla pošle správcovi vyúčtovanie za rok 2003. 

* Ľudia už odovzdali odpočty spotreby tepla a vody za blok alebo za každý byt. Nemohli si pri odpočtoch nejako prilepšiť? 
- Problémov v tomto smere je niekoľko. Podmienky na odpočty tak tepla, ako aj vody stanovujú zmluvy medzi správcom a výrobcom tepla. Určujú napríklad, že stavy na bytových vodomeroch sa budú odpočítavať posledné tri dni v roku. Odberatelia z výmenníkových staníc si však túto povinnosť často nesplnili a odčítali už od 10. decembra. To sa napríklad v Košiciach, ale aj inde na Slovensku, bežne stávalo. Tvrdíme, že sa nedodržali podpísané zmluvné podmienky. Potom vznikol rozdiel 20 dní, ktoré vytvoria podmienky nespravodlivého zvýšenia koeficientu na skutočnú spotrebu. 

* Ako sa také niečo môže stať? 
- Problém je najmä v nás, teda odberateľoch. Ak si dohodneme nejaké podmienky, tak ich potom aj seriózne dodržujme. Tieto neseriózne postupy môžu vyvolať vlnu sporov medzi dodávateľom a odberateľom, ktoré môžu vyústiť až do súdnych sporov. 

* Kto má teda konať, aby vlastne spotrebiteľ neplatil aj za vodu, ktorú spotrebuje niekto iný? 
- Správca domu, teda Spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správcovská firma. Tá musí dodržiavanie zmluvných podmienok kontrolovať a, samozrejme, v prípade uvádzaného zistenia aj reklamovať u dodávateľa teplej úžitkovej vody. Do konca roka 2002 chránila ľudí v tomto smere aspoň smernica okresných úradov, ktorá stanovovala určitý koeficient a ten nemohol byť prekročený. 

* Výrazným trendom v súčasnosti je šetrenie drahou teplou vodou. Ako to ovplyvňuje ceny? 
- Pravda je, že čím viac sa teplou vodou v bytoch šetrí, tým viackrát prejde okruh, počas ktorého sa ochladí a vo výmenníku opäť zohreje. Častejšie zohrievanie tak zvyšuje náklady výrobcovi tepla a koeficient ohrevu jedného kubíka vody je vyšší, teda kubík vody je aj drahší. Teda tí, čo neúmerne šetria teplou vodou v dome, zvyšujú jej cenu pre tých, ktorí ju bežne používajú. 

* Čo majú teda lúdia robiť, aby teplá voda pri šetrení nezdražovala? 
- Vlastníci bytov si môžu dať namontovať v domoch takzvané doskové výmenníky teplej vody, čo je investícia za asi 50-tisíc korún. Cirkulácia neodobratej teplej vody sa tým zníži a merač TÚV na päte domu bude fakturačným meračom. Podstatným rozdielom je, že pri cirkulácii teplej vody v dome sú oveľa menšie straty ako pri cirkulácii k najbližšiemu veľkému výmenníku. 

* S akými ďalšími problémami, ktoré vyplývajú z odpočtov, napríklad aj studenej vody sa môžu lúdia stretnúť? 
- Stáva sa, že po odčítaní stavov vodomerov v bytoch a na päte domu vzniká rozdiel. Je to výsledok toho, že buď ľudia klamú, keď napríklad nejakým spôsobom obchádzajú merače spotreby vody. Môže sa tiež stať, že sú zlé merače alebo voda niekde uniká z rozvodov, dôvodov môže byť viac. Aby ľudia neplatili za vodu navyše, tak musia opäť iniciovať správcu, aby častejšie kontroloval všetky vodovodné zariadenia a vodomery. 

* Čo však zmôže správca, keď ho lúdia do bytu nevpustia alebo jednoducho nie sú doma? 
- Vlastník bytu je povinný nechať robiť kontroly meračov. Zároveň je však povinný kontrolovať ich prevádzkyschopnosť aj sám. Ak správca zistí, že niekto má merač nefunkčný napríklad už pol roka, môže mu, v závislosti od vnútornej smernice, vyrubiť aj dvojnásobnú platbu. Špekulovať sa tak ľudom v tomto smere neoplatí! Smernicou na odpočet vody si však treba stanoviť jasné pravidlá v bytovom dome. 

* Po teple a vode je poslednou väčšou položkou na bývanie odvoz a likvidácia domového odpadu. Čo má vlastník robiť, keď v novom predpise zistí, že má platiť výrazne viac? 
- Výšku poplatkov za odvoz odpadu už neovplyvňuje správca, ale príslušné mestské časti. Kto nie je spokojný, môže sa obrátiť na poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí by mali pracovať pre občanov. 

* Zateplený panelák ušetrí ročne na nájomnom aj 10 000 korún. 
* Na úpravu paneláku si možno výhodne požičať a úver splácať z fondu údržby 

Zdroj: PRAVDA 16.2.2004